Najväčší a zároveň najmladší cintorín v Liptovskom Mikuláši sa stal miestom posledného odpočinku mnohých významných liptovských rodákov.

Pietne miesto v severozápadnej časti cintorína domáci nazývajú aj ako „Cintorín martýrov“. Medzi pochovanými tu nájdeme evanjelických kňazov ako Matúša Blaha, Michala Miloslava Hodžu a Jura Janošku, ktorí pôsobili na evanjelickej vrbicko-svätomikulášskej fare a svoj život zasvätili práci pre národ.

V období rokov meruôsmych v meste žil a pôsobil aj knihár a kníhkupec Gašpar Fejérpataky-Belopotocký, ktorý v Liptovskom Mikuláši založil prvé ochotnícke divadlo a prvú verejnú knižnicu. Ako blízkemu Hodžovmu a Blahovmu spolupracovníkovi mu čestné miesto vedľa týchto významných osobností národného obrodenia právom patrí.

Nielen kňazi, ale aj učitelia v minulosti predstavovali významnú časť miestnej inteligencie. Zo starého mikulášskeho cintorína tak boli prevezené pozostatky učiteľa a autora príležitostných básní a veršov pre deti Rehora Urama Podtatranského a rovnako aj hudobného skladateľa a učiteľa Karola Ruppeldta.

So všetkými poctami boli v roku 1989 z cintorína vo švajčiarskom Zürichu prevezené pozostatky geniálneho vedca Aurela Stodolu a jeho manželky Dariny. Ako priekopník teórie parných a plynových turbín preslávil svoje rodisko aj za jeho hranicami. Liptovský Mikuláš sa stal známym aj vďaka umelcom, ktorí tu tiež našli svoje dôstojné miesto. Sochár Miroslav Ksandr, básnik Ivan Laučík, spisovateľka a prekladateľka Mária Rázusová-Martáková či prvá dáma slovenského maliarstva Ester Šimerová-Martinčeková si určite zaslúžia, aby sme im venovali pietnu spomienku.

Publikáciu Sprievodca po cintoríne v Liptovskom Mikuláši-Vrbici, ktorú zostavila Mgr. Anna Šmelková, si môžete prečítať na tejto linke.