Útok na vrbicko-svätomikulášskeho farára M. M. Hodžu
Pred viac ako 150 rokmi v máji 1863 došlo v Liptovskom Sv. Mikuláši k veľkým nepokojom. Ich spúšťačom boli intrigy a slovné útoky na M. M. Hodžu, ktoré vyvrcholili jeho fyzickým napadnutím. Útočníkmi boli Béla Lehotský, veliteľ bezpečnosti a schudobnený zeman M. Ráztokay. Na ceste z návštevy v Trnovci (15. mája 1863) M. M. Hodžu spolu s J. D. Makovickým zbili. Vďaka zemianskemu pôvodu jedného z útočníkov sa kráľovský komisár K. Zerdahely zdráhal ich spravodlivo potrestať, čo viedlo k vlne nevôle medzi mikulášskym meštianstvom. V nedeľu 17. mája sa pred Hodžovou farou zhromaždil ľud podporovaný vplyvnými mešťanmi. Niekoľko sto členný dav tiahol pred stoličný dom žiadať spravodlivosť. Medzi nimi aj nastaršia a najznámejšia dcéra vrbicko-svätomikulášskeho farára Marína Miloslava Hodžová. Bola známou ochotníckou herečkou, publicistkou, národovkyňou a zakladadateľkou jednej z prvých škôl pre dievčatá. Traduje sa, že temperamentná Marína v sále stoličného domu vystúpila na stôl a nielenže žiadala potrestať vinníkov, ale vyhrážala sa pomstou, k čomu vyzývala aj prizerajúci sa mnohopočetný dav. Jej vystúpenie skutočne viedlo k zatknutiu Lehotského, ale za poburovanie ľudu sama dostala štvordňové väzenie v mikulášskom žalári. Našťastie jej bol trest zmiernený na dvanásťhodinové domáce väzenie.