Myšlienka vybudovať spoločný cintorín všetkým, ktorí padli v bojoch pri Liptovskom Mikuláši, vznikla takmer okamžite po oslobodení mesta. Prvé architektonické návrhy vznikli v polovici 50. tych rokov, ale celý areál pamätníka a vojenského cintorína verejnosti odovzdali až 9. mája 1961. Postupne Vám predstavíme mimoriadne dlhú cestu od návrhu až k realizácii najvýraznejšej dominanty nášho mesta.
Na porade 3. decembra 1947, ktorej sa zúčastnili Miestny národný výbor v Liptovskom Mikuláši, Klub slovenských turistov a lyžiarov, Slovakotour, veliteľ vojenského útvaru 4511 (mjr. Karol Kristen), Ministerstvo národnej obrany v zastúpení gen. Jaroslavom Janákom, vznikla predstava umiestniť samostatný vojenský cintorín na výšinu 748 Háj. Základná predstava bola taká, že miesto bude mať charakter lesného cintorína, aby bol čo najviac v súlade s prírodným prostredím. Na tomto základe záhradný architekt Leopold Klika vypracoval štyri varianty situačného plánu. Projekt nakoniec dopracovali Ing. arch. Jaroslav Křelina a Ing. arch. Aleš Borkovec, ale napriek tomu sa s výstavbou pamätníka stále nezačalo ani v roku 1949. Mesto nemalo dostatok finančných prostriedkov, problémy nastali aj s vysporiadaním pozemkov. Oponentmi projektu boli akad. arch. Karel Lódr a akad. arch. Jaroslav Kumprecht, ktorí pozmenili niektoré prvky, ale nakoniec bol tento návrh zamietnutý z dôvodu nevyhovujúcej výtvarnej stránky a prekročeniu finančného limitu.