Mikulášska nemocnica sa s ťažkosťami potýkala v minulosti mnohokrát. V tomto čase pred 75. timi rokmi sa po priblížení frontu k Liptovskému Mikulášu stala terčom delostreleckej paľby. Pacienti boli premiestnení do suterénu bez elektriny pri petrolejových lampách. Na ohni zo železných piecok sa sterilizovali aj chirurgické nástroje. Pre poškodený vodovod museli vodu prinášať ručne.
Finančné riaditeľstvo v Liptovskom Mikuláši odovzdalo 31. januára 1945 nemocnici 300 tisíc korún na zabezpečenie chodu nemocnice. Peniaze boli použité na platy a nákup živého dobytka na mäso. To sa spracovávalo v nemocničnom bitúnku.
Pri bojoch bolo množstvo mŕtvych a zranených, ktorých dobrovoľné sestry zbierali, ošetrovali a pochovávali. V Lojkovskej záhrade pochovali v štyroch vrstvách až 128 padlých sovietskych vojakov, pretože na cintoríne to kvôli streľbe nebolo možné.

Podmienky boli kritické hlavne v období, keď sa na prelome marca a apríla 1945 na povale interného pavilónu umiestnila nemecká delostrelecká pozorovacia hliadka, čo stupňovalo hustotu ostreľovania nemocnice. V blízkosti administratívnej budovy Nemci umiestnili dezinfekčný kotol s komínom slúžiaci na odvšivenie. Útočiace jednotky ho považovali za delo, a tak ani administratívna budova nebola ušetrená od priamych zásahov.
Keď bolo mesto 4. apríla 1945 konečne oslobodené, začalo sa s opravou budov nemocnice po viac ako 130 delostreleckých zásahoch.