Mikuláš bolo posádkové mesto. Jazdecké kasárne boli na severnej strane, tam, kde zrazu končil Vyšný Hušták ako odrezaný veľkým, širokým, kuchynským nožom, spod ktorého sa vytrúsilo niekoľko domov ako omrvinky, vetrom odviate na cestu do Okoličného.

Na južnej strane mesta, Váhom oddelenej od Palúdzky a na ceste do Ondrašovej, stáli baraky druhých veľkých kasární.

Z barakov pochodovali vojaci v dlhých radoch okolo Štefánikovej sochy a spievali „Keď som mašíroval“ a dlažba pod ich ťažkými bagančami stonala do taktu. Keď sa zvečerievalo, ozýval sa signál večierky nad celým mestom aj po okolí.