Kultúrny život v zložitých politických, hospodárskych a spoločenských pomeroch na Slovensku sa v druhej polovici 19. storočia sústreďoval do miest ako Martin, Liptovský Mikuláš, Revúca, Tisovec a Levoča, v ktorých postupne vznikali kultúrne a osvetové organizácie, školy a spolky.

Mikulášsky literárny historik Milan Pišút výstižne popísal vtedajšiu atmosféru: „Mikuláš nemal síce lýceum, ale mal knižnicu a divadlo, mal niekoľko oduševnených ľudí, ktorí udržovali kultúrny styk so štúrovcami i s Prahou.

Mal pomerne vzdelanú remeselnícku mládež, ktorá pochopila význam divadla aj knižnice a vedela si uctiť prácu Hodžovu i Fejérpatakyho.“

 

Zvyšujúce sa národné uvedomenie sa prejavilo už v 60. tych rokoch 19. storočia zakladaním divadelných a speváckych spolkov. Popri Tisoveckom spevokole a Slovenskom spevokole v Martine zaujal významné miesto Vrbicko-svätomikulášsky spevácky spolok Tatran (1873), ktorý bol pokračovaním divadelného združenia Spolok správy divadelnej (1861), neskôr premenovaného na Slovenskú besedu:

„Mnoho sme od teba, náš Tatran očakávali a ty si nás nesklamal. Koľko príjemných večerných chvíľ si nám pripravil, na ktoré mysleli, tešili sme sa už od rána – žehliac naše skromné halenky – veď ten večer sme zase mali stráviť v našom milom spevokole. A bolo tam vždy tak rušno, veselo, a toľko dobrej vôle k tej peknoduchej spevnej práci. Zaháľať nebolo kedy, v tak veľkej rodine Tatrana a nášho mestečka, vždy príležitostí dosť, kde bolo načím prehovoriť aj spevom.“ (Spomienky bývalej členky spolku, Oľgy Janoškovej)

 

Vznik najstaršieho neprofesionálneho spevokolu na Slovensku je spojený s menom jeho zakladateľa, hudobného skladateľa a učiteľa, Karola Ruppeldta. Až do roku 1901 bol jeho riaditeľom a dirigentom a už v jeho začiatkoch ho pozdvihol na vysokú umeleckú úroveň. Z Kroniky slovenského ochotníckeho divadla v Liptovskom Svätom Mikuláši sa dozvedáme: „Dňa 28. januára utvoril sa spevokol, ktorý pod 30 –ročným riaditeľstvom Karola Ruppeldta účinkoval zdarne – na čo poukazujú mnohé ním usporiadané zábavné večierky a koncerty.“

Hlavným cieľom spolku bolo „pestovanie ako cirkevného, tak i svetského, zvlášte slovanského spevu v mužskom, ženskom a miešanom zbore“ a organizovanie hudobných a divadelných podujatí. Výťažok zo spoločenských zábav, plesov, večierkov putoval na dobročinné ciele. Spevokol vystupoval v kostole pri slávnostných príležitostiach a sobášoch svojich členov, pri smútočných a spomienkových udalostiach a pohreboch. Organizoval tiež národné výlety a spoločné koncerty s martinským spevokolom všetko za cieľom zvyšovania národného povedomia.