Dňa 31. marca pred 178 rokmi sa v našom meste narodila najstaršia dcéra vrbicko-svätomikulášskeho farára, Michala Miloslava Hodžu.
Divadelná ochotníčka Marína Miloslava Hodžová sa narodila 31. marca 1842 v Liptovskom Mikuláši. Bola nadaná, sebavedomá a národne uvedomelá. Jednoznačne predbehla dobu, ktorej predsudky a verejná mienka bránili ženám vo vzdelaní a spoločenskom uplatnení. Všemožne podporovala svojho otca v jeho národných aktivitách. Organizovala rôzne vzdelávacie krúžky a prednášky pre dievčatá. Po tom, čo v Nemecku študovala nové vyučovacie metódy, založila v roku 1862 Liptovskom Mikuláši tzv. Slovenskú dievčenskú besedu, v rámci ktorej sa ženy a dievčatá stretávali pri čítaní slovenských kníh, recitácii, ručných prácach. Neskôr, po odchode z Mikuláša, spolupracovala s Maticou slovenskou. Organizovala ženské spolky v Trnave a Bratislave, ktoré si nekládli za cieľ dosiahnutie kvalifikácie, s ktorou by bolo možné zamestnať sa, ale mnohým dievčatám a ženám tak umožnili priblížiť sa k vtedy najvyššiemu možnému vzdelaniu.

Až do roku 1867 žila s rodičmi a súrodencami v Liptovskom Mikuláši. Vyrastala v budove evanjelickej fary, ktorá je dnes jednou z expozícií Múzea Janka Kráľa, Tatrín a Žiadosti slovenského národa. Pobyt rodiny v Tešíne po roku 1867 sa v slovenskej spise označuje za Hodžovo vyhnanstvo. Vďaka korešpondencii sestier je možné poskladať drobné útržky o ich živote na novom mieste, v neslovenskom prostredí. …“rodinu každý mal rád, že boli skromní, tichučkí a radi pomohli, keď ich zo susedov niekto o pomoc požiadal. Mnohým Tešínčanom utkveli v pamäti tým, že chodievali večermi počúvať dojemné spevy Hodžovskej rodiny, keď si konali domácu pobožnosť“.

Marína Hodžová zomrela v Bratislave 21. novembera 1921.