24. apríla 1822 sa v Liptovskom Mikuláši narodil najrevolučnejší štúrovský básnik Janko Kráľ.

Jeho generační druhovia, mnohí priatelia a známi ho považovali za výstredného podivína, čo akosi išlo ruka v ruke s jeho geniálnym duchom. Dodnes sa zachovalo množstvo humorných historiek, anekdot aj tajomných nejasností, ktoré prispeli k obrazu nepochopeného čudáka, snáď na úkor faktu, že patril k najnadanejším štúrovským básnikom a v roku 1972 bolo jeho výročie narodenia zaradené do zoznamu UNESCO vedľa takých velikánov európskej literatúry ako A. Mickiewicz a L. G. Byron. Zo spomienok Jána Volka-Starohorského, ktorého starý otec bol bratom Janka Kráľa vyplýva, že čudáckosť bola len nepatrnou stránkou jeho ľudskej povahy: „Matka mi rozprávala, že Janko Kráľ bol nadaný a rozumný človek. Nebol žiadnym osobitným jedincom, podivínom, ako to niektorí spisovatelia v literatúre uvádzali. Nerád mal šľachticov, ktorí ohlupovali a vykorisťovali chudobu. Rád navštevoval Nižný Hušták, časť mesta pri pravom brehu Váhu. Často, ako to moja matka spomínala, prišiel na návštevu nielen sám, ale aj so svojimi synmi, ktorí mali dobrú výchovu. Boli to slušní a vždy čistotní chlapci.“
Dnes si pripomína 201. výročie jeho narodenia.