Chodievala som na dvor garbiarne, plný roztrúsenej dubovej kôry a stála som zvedavá a trochu ohúrená pred veľkými kaďami, plnými trieslovej kyseliny a farby na kožu. Striasalo ma pri pomyslení na to, čo by sa stalo, keby som do niektorej z nich spadla. Z každej návštevy garbiarne som si zo sudov pod bránou odnášala kus zemiakového cukru, ktorý sa neviem prečo, používal pri spracovaní kože.