Začiatkom mája, podľa matriky evanjelického a. v. zboru vo Vrbici, 11. mája si občania Liptovského Mikuláša pripomenuli 160. rokov od narodenia svetovo najznámejšieho a najvýznamnejšieho rodáka – Aurela Stodolu.

Kto bol Aurel Stodola?
V celom svete je známy ako „otec parných a plynových turbín“. Pôsobil na ETH v Zürichu, kde predtým sám študoval a štúdium ukončil s  najlepšími možnými známkami. Svojou výskumnou a pedagogickou prácou významne prispel k tomu, že sa táto škola stala jednou z najuznávanejších svetových univerzít. Od začiatku 20. storočia až do svojej smrti v roku 1942 ho celý vedecko-technický svet považoval za najväčšiu autoritu na konštrukciu turbín. Jeho meno bolo symbolom kvality, keď si mnohí inžinieri, aj budúci laureáti Nobelovej ceny, s hrdosťou písali do životopisu: „...študoval v Zürichu u prof. Stodolu.“ Pri príležitosti 70. narodenín mu hlbokú poklonu zložil aj jeho dlhoročný mladší priateľ a niekdajší kolega – Albert Einstein.
Aj po svojom odchode do dôchodku bol Aurel Stodola stále aktívny a pracoval na mnohých výskumoch, ktoré boli v tom čase špičkové. Spomeňme aspoň prototyp spaľovacej plynovej turbíny a tepelné čerpadlo, jedno z prvých na svete, ktoré dodnes vykuruje radnicu v Ženeve. Aurel Stodola však cítil aj silnú sociálnu zodpovednosť. Je málo známe, že v roku 1915 zostrojil prototyp pohyblivej protézy ruky. Jeho prvenstvo v protetike je málo známe aj preto, že z etických dôvodov, aby nezarábal na nešťastí druhých, si odmietal dať svoj vynález patentovať. A tak ho z tohto dodnes perspektívneho odvetvia vytlačili vynálezcovia, ktorí takéto etické zábrany nemali.