Peter Michal Bohúň (* 29. september 1822, Veličná – † 20. máj 1879, Bielsko-Biała, Poľsko) patril medzi najvýznamnejších slovenských maliarov 19. storočia. Študoval na pražskej Akadémii výtvarných umení a to s podporou Gašpara Fehérpataky – Belopotockého, ale aj spolku Tatrín. Oravský rodák sa však neživil len maľovaním. V rokoch 1854 – 1865 pôsobil ako učiteľ na dievčenskej ev. škole v Liptovskom Svätom Mikuláši. Medzi jeho žiačky patrili dievčatá z významných meštianskych rodín, napríklad sestry Hodžové alebo Zuzana Bellová, dcéra kožušníckeho majstra Jozefa Pravoslava Bellu a sestra známeho skladateľa Petra Bellu-Horala. Jej vysvedčenie ručne vyhotovené maliarom a zároveň učiteľom sa dodnes zachovalo. Žiačku tituloval „prvšia medzi žiačkami v škole“, pretože vynikala prirodzenou inteligenciou a nadaním. Keď učiteľ chorľavel, poveril ju zastupovaním. Na vysvedčenie z 19.12. 1855 tiež pripísal: „Radosť učiteľovu nad dobrou žiačkou len rodič môže sdeliť a pocítiť.“ V tento deň si pripomíname 141. výročie jeho úmrtia.