Dňa 30. januára 1913 sa v Liptovskom Petre narodil Martin Martinček, prvý riaditeľ Literárno-historického múzea Janka Kráľa v Liptovskom Mikuláši. Po absolvovaní reálneho gymnázia v Prešove pokračoval v štúdiu práva na Univerzite J. A. Komenského v Bratislave. V roku 1945, po tragickej smrti manželky, dvoch synov a otca, začal pôsobiť na Povereníctve spravodlivosti, neskôr financií v Košiciach a následne v Bratislave. Práve tu sa zoznámil so svojou budúcou manželkou, akademickou maliarkou Ester Šimerovou.

Dňa 25. februára 1948 bol uväznený a následné vykonštruované obvinenia zapríčinili, že začiatkom roka 1951 musel odísť z Bratislavy. Rozhodol sa vrátiť na rodný Liptov. Spočiatku pracoval v tehelni v Liptovskej Ondrášovej, na poliach Komunálnych služieb v Liptovskom Mikuláši, ale aj na kuracej farme toho istého podniku. Od roku 1957 bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov v Bratislave, kde pôsobil ako fotograf. V nasledujúcom roku bol spoluzakladateľom Literárno-historického múzea Janka Kráľa a v rokoch 1958 až 1961 aj jeho prvým riaditeľom. Práve jemu sa podarilo získať priestory v Seligovskom dome a adaptovať ich pre špecifické potreby múzea.

Od roku 1961 bol umelcom v slobodnom povolaní. Jeho fotografie a publikácie zaznamenali úspechy doma aj v zahraničí. Na fotografiách zachytával zátišia a zákutia Liptova, známe sú cykly a fotografie Na paši, Strniská, či Úroda v horách. Na fotografiách z horského prostredia zachytával ťažký život na vidieku, a tradičné ľudové prostredie, v ktorom často nachádzal svoju inšpiráciu.

Za svoju tvorbu dostal titul zaslúžilý umelec, čestný titul Excellence FIAP Medzinárodnej federácie umeleckej fotografie v Berne, Cenu Martina Benku, štátne vyznamenanie Pribinov kríž a v roku 2000 sa stal čestným občanom mesta Liptovský Mikuláš.

Zomrel 2. mája 2004 v Liptovskom Mikuláši vo veku 91 rokov.