Počiatky spevokolu Tatranu spadajú do roku 1860. Prvým známym verejným vystúpením bol chorálový spev v roku 1861. Evanjelická a katolícka mládež pod taktovkou katolíckeho kantora Čunderlíka, sprevádzaná Piťovou kapelou, spievala na chóre evanjelického kostola.

Dňa 28. januára 1871 bol v rámci spolku Slovenská beseda oficiálne vytvorený spevokol, z ktorého sa o niekoľko mesiacov neskôr vytvoril samostatný spevácky spolok Tatran. V roku 1873 boli prijaté stanovy  amatérskeho spevokolu, ktorý nadväzoval na tradície staršieho ľudového a cirkevného spevu, najmä v evanjelických kostoloch.  Pod vedením evanjelických a katolíckych kantorov, vystupovala mikulášska mládež nielen v kostole, ale aj na svadbách, pohreboch a rôznych oslavách. Toto hudobné združenie bolo vedené prísnou disciplínou, aká charakterizovala život remeselníckych rodín a združení.

Zakladateľom spevokolu bol Karol Ruppeldt. Keďže mal hudobné vzdelanie vedel pozdvihnúť spevácke ambície mládeže a zároveň mal schopnosť spev dostať do celospoločenského života mesta.

Tatran mal tri sekcie – spevácku, divadelnú a tamburášsku. Vystúpenia spevokolu sa organizovali pod záštitou Slovenskej besedy, neskôr Mestského kasína. Vystupovali vo veľkej sále bývalého župného domu, neskôr v sále Čierneho orla, alebo v miestnom kasíne.

Medzi špecifiká mikulášskeho spevokolu patrilo, že sa snažili do svojho repertoára začleňovať nielen slovanskú hudbu a ľudové piesne, ale aj prvotiny slovenských skladateľov, ako J. L. Bellu, Schneidera-Trnavského, či Figuša-Bystrého.

Po ochorení K. Ruppeldta spevokov viedli M. Lichard, V. Vraný a P. Gallo. Počas prvej svetovej vojny spevokol prerušil pôsobenie a v roku 1918 zanikol. V nasledujúcich desaťročiach sa objavili viaceré snahy o obnovenie činnosti spevokolu Tatran.