Tak ako si dnes nevieme predstaviť Vianoce bez stromčeka, tak v mnohých obciach a mestách nemôže chýbať aj betlehem.

Betlehem predstavuje umelecké, priestorové stvárnenie Svätej rodiny pri narodení Ježiša. Obsahovo vychádza z Biblického príbehu o narodení Ježiša, tak ako je opísaný v evanjeliách. Dnes sa najčastejšie na jeho výrobu využíva drevo, ale vyskytuje sa i papier, keramika, perník, piesok, vosk, sneh či ľad. Na pútnických miestach sa dokonca vyskytujú aj živé betlehemy.

Tradícia jaslí, ako sa tiež zvykne nazývať betlehem, siaha až do 13. storočia. V roku 1223 taliansky šľachtic pozval na svoje panstvo Františka z Assisi, aby u neho strávil Vianoce. František v neďalekej jaskyni pri dedine Greccio v Umbrii postavil jednoduché jasle, do ktorých uložil dieťa a ku nim postavil jeho rodičov, miestnych obyvateľov. Tak stvárnil motív Svätej Trojice. Súčasťou boli aj zvieratá a mudrci z Východu s darmi, tak ako sa uvádza v evanjeliu. Pri tejto „scéne“ slávil štedrovečernú polnočnú omšu. Týmto spôsobom chcel upriamiť pozornosť na to, v akej chudobe prišiel Ježiš na svet. Veriaci tak mohli priamejšie rozjímať nad Ježišovým narodením. Tento zvyk sa veľmi rýchlo rozšíril aj mimo Talianskeho územia.

Najväčší rozmach tvorby betlehemov na našom území je zaznamenaný v 18. storočí. Podľa reforiem Jozefa II. sa považovalo stavanie betlehemov v kostoloch za nedôstojné pre cirkev. Preto sa jasle rozšírili do domácností a vtedy zaznamenala ich výroba najrozsiahlejšiu prosperitu. Postavy sa v betleheme zmenšovali od životnej veľkosti na malé figúrky a ukladali sa do „kultového“ kúta domu či izby. Osobitným druhom boli prenosné betlehemy, ktoré sa používali pri koledových obchôdzkach. Väčšina pevných i prenosných betlehemov bola vyrábaná ľudovými modelármi a rezbármi bez teologického vzdelania, preto sa volajú ľudové betlehemy.

Umocniť vianočnú atmosféru sa rozhodlo v našom meste aj Múzeum Janka Kráľa. Už minulý rok bol pod arkády inštalovaný výjav narodenia Ježiša. Betlehem skrášľoval priestor pod arkádami. Autorom diela sú liptovskí ľudoví rezbári Miroslav Trnovský a Michal Trnovský žijúci a tvoriaci v Kalamenoch. Autori si dali záležať na znázornení témy tajomstva Vianoc, ktoré sa skrýva v narodení Ježiška. Súsošie z dreva tvorí svätý Jozef, Mária a dieťatko v jasliach. Nad nimi je umiestnená drevená kométa a dvaja anjeli, ktorí držia v rukách liturgický nápis „Sláva Bohu na výsosti“, čo je odkazom na historické piesne od Juraja Tranovského. 


V tomto roku budú jasle opäť inštalované pod arkádami a rozrastú sa o ďalšie postavy. Sochy budú znázorňovať troch mudrcov z Východu, ktorí sa prišli pokloniť malému Ježiškovi. Rezbári zobrazia troch kráľov v takmer životnej veľkosti. Najvyšší z nich by mal merať 160 centimetrov. Dvaja mudrci nad jasličkami stoja a jeden kľačí. Na hlavách budú mať korunu či turban a v rukách dary – zlato, kadidlo a myrhu.