V týchto dňoch sme si pripomínali 75. výročie oslobodenia Liptovského Mikuláša. Na tieto udalosti, spomína žijúci pamätník Peter Stark, ktorý pochádza z významnej mikulášskej židovskej rodiny ukrývajúcej sa počas vojny v horách:

„Potom konečne nastal deň, keď bolo zrejmé, že boje sa skončili a Nemci ustúpili z Liptova. Nevedeli sme istotne, či vojna skončila, napriek tomu sme odišli z jaskyne a nastúpili dlhú cestu dole. Bolo to jedného krásneho dňa na začiatku apríla 1945. V duchu vidím každý deň tej jari – bol krásni, s nebom modrým a slnkom jasným ako v kalifornskom lete. Keď sme narazili na cestu, pokračovali sme pešo smerom na Liptovský Mikuláš. Zakrátko okolo nás prechádzala kolóna vojenských nákladných áut, boli to československí vojaci. Všetci sme plakali. Prvý nákladiak zastal a vodič nám ponúkol, že nás odvezie do Mikuláša. A to už sme si boli istí, že sme po toľkých rokoch zachránení a v bezpečí. Československí vojaci nás vysadili v strede mesta a my sme pokračovali pešo k nášmu bytu, ktorý sme opustili pred deviatimi mesiacmi. Náš byt sme síce našli vyrabovaný ale v prijateľnom stave. Knihy boli na dlážke ale žiadna nechýbala. Na naše prekvapenie sme našli aj rodinné striebro, ktoré sme skryli pred naším odchodom. Ďalšie cennosti sme uložili u bývalého vodiča a dlhoročného zamestnanca rafinérie, ktorému môj otec bezvýhradne dôveroval. Keď sme sa tých vecí domáhali, povedali nám, že všetko ukradli počas vojny. Bolo to možné ale nepravdepodobné.“